eva_nie_prva

Je piatok večer a dávna  kamarátka je doma v SR na krátkej dovolenke. Máme cez 40 a možností, kam si ísť sadnúť a poklebetiť, resp. trochu sa zabaviť a zatancovať, je minimum. Aspoň v našom meste je to tak. Ale našli sme. Malý podnik v centre Nitry, ktorý má celkom dobré meno. Skúsenosť prvá -osoby staršie ako 18 rokov, majú asi sedieť doma – 10 €. Po hodine klábosenia o všetkom možnom, aj nemožnom, začal „dídžej“ púšťať songy, ktoré majú rok výroby podobný ako my. Hodili sme dva, tri tance – skúsenosť druhá – netancovať – 10 €. K vedľajšiemu stolu si sadli naši počerní spoluobčania. Skúsenosť tretia – hneď si sadnúť k svojim veciam a držať si ich po celý čas – 10 €. Keď asi po 5 minútach zdvihli svoje zadky a opustili podnik bolo mi všetko jasné. Moja predtucha ma nesklamala. Peňaženka bola preč. V panike najskôr chodím po štyroch pod stolom, aby som preboha niekoho neprávom neobvinila. Nie. Nemám peňaženku a s ňou všetko, čo v nej bolo. Skúsenosť štvrtá – nenosiť peňaženku – 10€. Pri dverách stáli dvaja „nabratí“ SBS-kári, ktorých asi jedinou úlohou je nikoho nepustiť dnu bez zaplatenia. Skúsenosť piata – nečakať, že SBS-kári niekoho zadržia, keď podnik opúšťa, možno aj s cudzou peňaženkou – 10€. Ale aspoň boli takí láskaví a poradili mi volať 158. Volala som. Na druhej strane príslušník znalý veci, sľúbil pomoc a nadiktoval mi číslo, kde zablokujem kreditku. V panike pobehujem pred podnikom medzi kríkmi, lebo niekto tam videl „mojich“ Rómov. Aspoň karty, keď už nie peniaze. Prichádza hliadka. Konečne. Mladý policajt v polohe ležmo stiahol okienko a spýtal sa, čo sa mi stlalo. Z vrecka vytiahol malý blok, kde už mal poznačené nejaké mená. K nim dopísal moje meno. K okienku pristúpil aj nejaký pán a tvrdil, že pozná meno jedného z Rómov. Policajt iniciatívne napísal meno Róma, hneď vedľa môjho… (ráno isto premýšľal, kto koho okradol J). Medzi rečou mi stačil povedať, že ide v šichte bez prestávky a bez stravy. Škoda, že ma nenapadlo sa spýtať, koľkým ľuďom za svoju šichtu v ten deň pomohol. Skúsenosť – už ani neviem koľká – nečakať, že policajt vystúpi z auta, keď sa mi niečo stane – 30 €. Skúsenosť – slogan Pomáhať a chrániť neplatí stále. Pred tým, ako znovu vytiahol okienko, lebo chlad je chlad, stihol mi oznámiť, že je mojou psou povinnosťou ísť na stanicu a spísať záznam. Verila som. Išla som. Na stanici za okienkom sedel príslušník, z ktorého sršala „radosť pomáhať“. Celá situácia mi začínala pripomínať slovenský  sitcom „Profesionáli“. Tuším aj meno policajta ma v tom podporilo. Prvou informáciou, ktorú som od neho dostala bolo, že nie som povinná nič spisovať a hliadka mi podala nesprávne informácie – skúsenosť – neverte každému príslušníkovi – 10€. Druhou informáciou bolo, že samozrejme, ak chcem, spíšu so mnou zápisnicu, ale: „Pani, pozrite sa na týchto tu“ (za mrežami sedeli asi štyria knísajúci sa občania). „Keď vybavíme ich, prídete na rad vy. Cca – 2-3 hodiny.“ Skúsenosť – nečakajte, že všetci, ktorí zložili prísahu sa podľa nej správajú – 50 €. Keď dobre rátam, minula som 140€. Teda toľko som mala v peňaženke. Kúpila som sebe a kamarátkam, ktoré to so mnou prežívali skúsenosť. Je to, ako by som ich zobrala na let balónom. Mali sme strach, zvýšil sa nám adrenalín, som lacnejšia o nejaké € a stále neviem, kam nás ten balón odveje.